Rozhovor: „Bonitácia šetrí peniaze, variabilita vo vnútri poľa ich zarába.“

Väčšina agronómov intuitívne vie, ktoré pole „sype“ a ktoré je podpriemerné. Napriek tomu sa v poľnohospodárstve stále bežne stretávame s jednou základnou dávkou pre všetky polia. Václav Řezáč, vedúci rastlinnej výroby v RAVA zemědělský podnik, a.s., sa pred tromi rokmi rozhodol tento zavedený úzus zmeniť pomocou systému Varistar. Jeho cesta k precíznemu poľnohospodárstvu začala strategickým rozdelením podniku do bonitačných skupín.

Martina Semrádová: S Varistarom spolupracuješ od roku 2023, máš teda za sebou tri ukončené sezóny. Keď sa obzrieš, čo bol ten hlavný impulz pre zavedenie systému u vás v podniku?

Václav Řezáč: Boli to hlavne bonitácie a práca s nimi. Ja musím presne chápať, čo robím a čo mi to prináša. Z tohto pohľadu sú bonitácie geniálne jednoduché. „Hrabanie sa vo vnútri“ pozemku môže byť niekedy až príliš imaginárne a ťažko uchopiteľné.

Keď ale rozdelíš podnik na päť bonitačných skupín podľa toho, ako reálne „sypú“, dokáže to pochopiť každý. Ak máš pole, ktoré dáva 10 ton, a pole, ktoré dáva 7 ton, nedáva zmysel hnojiť ich rovnako. V minulosti sme to tak robili všetci, pretože to bolo najjednoduchšie. Varistar je pre mňa nástroj, ako to 7-tonové pole hnojiť normatívne tak, ako sa má, a to 10-tonové hnojiť tak, aby využilo svoj potenciál a dalo hypoteticky ešte viac. To je moja základná myšlienka: Bonitácia šetrí peniaze a hrabanie sa vo vnútri pozemku ich zarába.

MS: Svoje pozemky si rozdelil do piatich bonitačných skupín s koeficientom, ktorý sa líši o cca 7 %. Prečo práve päť skupín a sedem percent?

VŘ: Chcel som mať päť skupín a pri tej najhoršej klesnúť v dávkach približne o 20 %. Celkovo jsem sa chcel pohybovať v rozptyle okolo 30 %. Možno to časom zmením – dnes už viem, že moje vtedajšie štatistiky úrod neboli úplne presné, ale na začiatok to stačilo. Aktuálne je pre mňa kľúčové šetriť v tých dolných troch zónach.

MS: V prvej (najlepšej) skupine máš 53 % polí, v druhej 22 %. Ako „etalón“ si zvolil druhú skupinu a pri zvyšných skupinách dávky znižuješ. Prečo nie je základom skupina tri?

VŘ: Vychádzal som z toho, že chcem ušetriť, a takto sa mi to lepšie počítalo. Každú skupinu mám nastavenú na nejakú očakávanú úrodu. Napríklad „dvojka“ sú pre mňa 4 tony repky. Keby to byla „jednotka“, musel by som počítať so 4,4 tonami, a to už sa v hlave počíta horšie. Veľa času som na začiatku strávil tým, aby som si to takto logicky nastavil.

MS: Tvojím cieľom bolo ušetriť 10 % hnojív. Darí sa ti to plniť?

VŘ: To bolo moje zadanie. Realita je taká, že zóny nie sú v podniku rozdelené rovnomerne – mám viac polí v tých lepších skupinách. Ale princíp zostáva: priemernú dávku som znížil o 10 % oproti tomu, na čo som bol zvyknutý. Pritom pri tých najlepších poliach som o 7,5 % navýšil. Matematicky to znamená, že špičkové zóny na špičkových poliach sú hnojené lepšie ako predtým a všetko ostatné šetrí. V celkovom súčte to takto vychádza.

MS: Pre stanovenie bonitácií ponúkame tabuľku, ktorá po zadaní dát o historických úrodách sama navrhne rozdelenie do skupín. Využil si ju?

VŘ: Polia som rozdeľoval skôr, než bola táto pomôcka hotová. Tá tabuľka je skvelá ako podklad do budúcnosti, ale my sme na to išli inak. Sadli sme si s kombajnistami, mali sme kôpku papierikov s názvami polí a triedili sme ich podľa toho, ako to cítia oni a ako ja. Ak máte na podniku chlapa, ktorý v kombajne sedí 20 rokov, je to ohromný zdroj informácií.

Bolo zaujímavé, ako sa pohľady líšia. Pre tých, čo sejú, sú „dobré“ polia tie, ktoré majú pekný tvar a sú veľké. Mňa ale zaujíma, ako to sype – a to sú aj malé polia s blbým tvarom.

Najskôr sme si stanovili hranice najlepšej a najhoršej skupiny. Najlepšie polia budú dostávať to, čo dostávali. A to znamená, že v tých najlepších zónach tie najlepšie polia budú dostávať viac, než dostávali doteraz. Tým som mal vyriešený ten prvý extrém. A druhý extrém bol to, že som vedel, že my tu hádžeme teraz 200 kg dusíka do pšenice, kde nám to ale sype v priemere 7 t/ha. To nevychádza. To znamená, že som nastavil normatív približne na túto úrodu.

Tým som si vytvoril tie extrémne mantinely toho najlepšieho a najhoršieho. A potom už išlo len o to, ako to rozkrájať dovnútra. A to bolo asi pocitovo, že som si povedal, že to bude päť zón a nie, že ich bude deväť alebo tri.

MS: To bude práve závisieť od toho daného podniku a jeho polí.

VŘ: No jasné, ak máš úrodu 10 a 7 t/ha, tak je asi zbytočné mať deväť bonitačných skupín. Ale ak máš podnik, ktorý má úrodu 5 až 11 t/ha, tak sa už ponúka buď premýšľať tie päťky zatrávniť, alebo to celé rozdeliť na viac skupín.

MS: Keď to teda zhrniem, pre rozdelenie do bonitačných skupín je z Tvojho pohľadu dôležité vychádzať z kombinácie skúseností, ktoré si získal Ty a kolegovia, a tvrdých dát o úrodách za rad rokov. A nad tou kombináciou sa zamyslieť.

VŘ: Ja si dokážem predstaviť aj automatické spracovanie, kedy systém po žatve vezme sám úrody z Varistar Yield a urobí hrubú kostru, ktorá v niektorých podnikoch bude určite presnejšia než to, čo vytvorí agronóm. A potom už je to na každom, čo zvolí. Či si to rozpitvá sám, alebo dá na odporúčanie nejakého automatizmu.

MS: V minulom roku sme vyhodnocovali pokus na poli, ktoré je zaradené do tej najhoršej skupiny. Polovica bola hnojená variabilne a druhá polovica poľa bola hnojená podľa historických zvyklostí podniku. Rozdiel pri základnej dávke bol 25 %. Zber ukázal, že vyššiu úrodu ale priniesla variabilne hnojená časť, a to aj napriek tomu, že dávky dusíka boli výrazne nižšie. Sú pokusy tým, čo Ti pomáha v rozhodovaní o ďalšom smerovaní?

VŘ: Rozhodne. Medziročné hodnotenie je strašne ťažké – raz je mráz, inokedy sucho. Keď uberieš dávku a repka dá namiesto piatich ton len tri, v hlave ti šrotuje, či za to môže počasie, chrobák alebo to tvoje hnojenie. Preto si robím pokusy, aby som si overil, že to je správne. A pokusy opakujem vo chvíli, keď si niečím nie som úplne istý. Alebo to nie je preukazné. Málokedy končím pokus po jednom opakovaní. Ale toto bolo jasné, nebolo o čom pochybovať.

Predtým som sa variabilite bránil aj kvôli strachu. Sám som v traktore sedel a viem, aké ľahké je urobiť chybu – hnojiť dávkou 160 kg tam, kde má byť 300 kg. Tá paranoja z chyby bola taká veľká, že som radšej hnojil všade viac, aby som nič nepodtrhol. Varistar mi dal pokoj, že je to nastavené správne a automaticky.

MS: Pri hnojení máš bonitácie nastavené, pri sejbe zatiaľ nie. Prečo?

VŘ: Práve pri sejbe kukurice som o tom veľa premýšľal. Hovoril som si: „Tu musíte mať chybu, prečo mi to tu na tomto poli v najlepšej zóne dáva 95-tisíc jedincov? To je blbosť.“ A potom mi došlo, že pri sejbe mi tie bonitačné skupiny chýbajú. Bez bonitácií pri sejbe totiž dochádza k nezmyslu: v najlepšej zóne na najhoršom poli sejem rovnako ako v najlepšej zóně na najlepšom poli. Ak chce niekto variabilne siať, mal by to mať tiež rozdelené. Takže to ma teraz čaká – nastaviť bonitácie aj pre sejbu.

MS: Bonitácie má u nás v systéme nastavené zatiaľ menšina klientov. Pritom je to obrovská šanca na optimalizáciu, ktorá má hlavu a pätu.

VŘ: Presne tak. Nie je to o tom „uškrtiť“ celý podnik plošne, ale šetriť zmysluplne. To je tá správna cesta.

MS: Ďakujem za rozhovor.

Zaujíma vás viac informácií? Chcete zistiť, ako ušetriť a súčasne zvýšiť výnosy? Neváhajte nás kontaktovať a dohodnite si nezáväznú konzultáciu.

Ak vás zaujímajú moderné prístupy k poľnohospodárstvu, môžete sa prihlásiť na odber nášho newslettra alebo nás sledovať na Facebooku či Instagrame.